Basnicky.sk

Bránim sa Ti, lebo bojím sa rany na duši,
ktorú spôsobíš mi Ty, keď Ťa raz nebude,
keď ma raz opustíš,
keď blednúcim obrazom mojím vydáš sa cestou v diaľ,
a náš vymyslený svet navždy zahalí biela hmla.

Nič nie je stále, nič nekonečné..
Ja však veriť chcem v silu dvoch duší, dvoch ľudských tiel,
že zakopli o seba v križovatke ciest v jeden letný deň.
Pohľadom do očí povedané čo nikto iný netuší,
a od toho dňa priesvitnými niťami zostali sme zviazaní na tele i na duši.

K tej sile zložiť chcem dlane svoje v modlitbu.
Ja poprosím Teba a Ty zase mňa o kúsok svetla, o nádej;
že Ty tu budeš pre mňa a ja pre Teba v hocijaký nečas v hociktorú hodinu.