Basnicky.sk

Bolo to na lúke plnej pokoja,
tam kde sa ľudia zvierat neboja.
Tu všetci hlavy z krkov láskou omámení strácali,
vždy rád sa sem stále a stále vracali.

Všade naokolo bola krásna zeleň,
kde-tu, uzrel sa aj pasúci sa jeleň.
Dva stromy si na nej vedľa seba hmkali,
milencom úkryt pred ostrým slnkom s radosťou núkali.

Stromy si rástli blízko seba akoby boli jedno telo a jedna duša,
pod nimi bolo vždy čerstvej a voňavej trávy noša.
Ich koruny boli košaté a krásne,
medzi sebou si vymieňali zamilované básne.

Na vôňu stromov a kvetov čo sa ňou neustále tiahla,
si jedného dňa zlá ruka osudu s potešením siahla.
Nikto takéto časy na tejto lúke neočakával,
sucho a silný vietor sem zlú energiu dával.

Trvalo to asi týždeň a či dva,
odvtedy ani jeden zo stromov v kľude nespáva.
Ich kmene boli silnou chorobou oslabené,
listy mali suchou sivou postriebrené.

Jedného dňa lúka dostala list,
že nikto nemá nikam ísť.
Ten list prinieslo ticho nevídané a neobvyklé,
po ňom prišli na rad husté mraky, celé to bolo také rýchle.

Keď prehnala sa lúkou silná búrka,
dvojica stromov zrazu na seba žmurká.
Kvapky búrky im veľmi pomohli,
a už sa nikdy od seba nepohli...