Basnicky.sk

Načo sú mi krídla,
keď už neucítim vietor v tvári?
Načo sú mi nové plány,
keď ich aj tak láska marí?

Na stenách svietia
odtlačky krvavých rúk,
so slzou zmyla sa všetka zeleň
zo všetkých krásnych lúk.

S polámaným srdcom
len ťažko ďalej zájdem,
vždy znova stratím všetko,
čo s úsmevom nájdem.

Ukradla mi najdrahší poklad,
ktorý vykvitol v pozemskom nebi,
keby sa dalo všetko vrátiť...
keby....

Hľadala som svetlo,
no predsa mi zaclonila,
na slané prúdy sĺz
v mojich očiach zazvonila.

Už ani záhradník
nepestuje žiadne kvety,
rozbila jeden krásny
na dva rozdielne svety.