Mikrokvapky smútku
my nikdy vlastne nechceme
no ľahostajne v nás
rozkvitnú v noci bezsennej
Obraz starej lásky
si vtedy sadne
k tebe na roh postele
a mlčí
tebe lymfa tečie po tele
ako vulkanický dážď
Láska je spomienkou,
spomienka láskou
vzdychám "mal som..."
a v mojom topiacom sa svete
prší do duše neodetej
spomienka vykúpená slovom
nevhodne vyjadrená slasť
bol ešte niekto,
chcel tvoj plač...
..padá dážď
Dátum vloženia 20. 4. 2008 21:26Carlo
---Vulkanický dážď---
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1146
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti