Basnicky.sk

Krásny úsmev a nečujné slová,
Krásne oči a vábivý pohľad.
Nie je to len predstava moja?
Príď zas a očami ma pohlaď.

Si cudzí, a predsa tak známy,
Keby si tak prišiel sem.
Nič nie je medzi nami,
A predsa si môj sen.

Prečo to tak musí byť?
Sme priateľmi, a predsa sme si cudzí.
Možno to má tak správne byť,
Ale mňa to strašne mrzí.

Chcem byť tvojou priateľkou,
Ale skutočnou, nie iba neznámou.
Zatiaľ som však iba snívateľkou,
Pre teba cudzou, a predsa známou.

Tak ako si aj ty pre mňa,
Si známy, a predsa cudzí.
Nikdy sa neviem dočkať dňa,
Keď prídeš a pomôžeš mojim múzam v núdzi.

Keď ťa však zbadám,
Som v núdzi ja sama.
O tebe tu básne skladám,
Aj keď ti nie som známa.

Keby som mala odvahu,
Možno by sme si už neboli cudzí.
No moja odvaha nemá žiadnu váhu,
A preto ma to veľmi mrzí.

Viem, že nezdieľaš moje sny a túžby,
No aj tak ma úsmevmi obdarúvaš.
Som rada, že ťa sem zaviedli aspoň kroky služby,
Aspoň kývnutím ruky mi sny zratúvaš.

Dala by som všetko za jeden rozhovor,
Byť s tebou osamote chvíľku.
No je to môj do neba neprijatý hovor,
Možno som niekde urobila mýlku.

Sme si známi, a predsa sme si cudzí,
Je to zvláštnosť, ale je to tak.
Neviem ako teba, ale mňa to mrzí,
No teraz je to fakt.

Tvoje krásne oči sú vzdialené,
Letmé úsmevy však srdce zohrejú vždy.
Moje myšlienky, trochu spomalené,
Ale predsa sa pýtajú: Budeme niekedy....?

To nikto netuší,
Bude tak, ako má byť.
Už utíchol aj bzukot muší,
No moje srdce neprestáva biť.