Basnicky.sk

Ľudia chodia vôkol mňa
Nikoho nezaujíma
Či nešťastná som a či nie
Nezaujíma ich moje trápenie

A tak sama na schodoch sedím
Rozmýšľam nad životom biednym
Či oplatí sa zomrieť, či nie
Pre to moje stále trápenie

Bolí to stále viac a viac
Nechcem to zažiť nikdy viac
Už nechcem stále trápiť sa
A nad životom zamýšľať sa

Prečo musím toľko trpieť?
Toľko žiaľu a bolesti zniesť?
Pane Bože prosím, dosť!
Nechcem myslieť na minulosť

Prítomnosť ani budúcnosť
Na tú života krutosť
Kde každý každému ubližuje
A netrápi ho svedomie

Tak ako aj mne ubližujú
Ale vinu si nepriznajú
Skúste chvíľu spravodlivý byť
Vašu nenávisť zahodiť

Ľudia prestaňte byť zlý jeden k druhému
A povedzte to, prosím vás, každému
Že dá sa aj bez krutosti žiť
A na svete dlhšie byť

A tak neubližujte mi, prosím
Veď aj ja hlavu na krku nosím
Možno nie som rovnaká
No aj ja mám kožu človeka