Basnicky.sk

Pri okne stála zostávala iba minúta
tiché chvenie zvadnutych starych sprachnivenych ruzi na stole

strieborna cigareta lamala sa so zapadom slnka sumrak chlad polnoc a dych bez dychu

pozrela na hodiny :ukoncit ?zanechat rany vasni ?vsetky tie sladke bole ?tu rozkos z vecnej padajucej krvi a nechat plynut len sekundy v casopriestore?

boli to ?a preco by nemalo ?spinave obdrate tenisky kute a ona s nimi kazdy den behavala

uz na nicom nezalezi suche blede pery na nich polousmev- polozial a z kosti posplietany veniec tvare len z kosti a kvapky krvi jedineho a predsa nicieho

je z nej len tien ktory sa nuti ponorit v dial nechat zo seba stopy kroky, niecie kroky ticho pocut na schodoch

a pad ak pride aky bude? vzneseny?burlivy ? clivy a kviliaci ohromny odporny kriciaci po zivote ?

vsetky jej slzy co uz nema stratila lahkost lasku srdce dar nema slzy, a tak by ich chcela , nema nic !

Ma minutu.Bud padne do vysin rozprchne sa ako rosa a nieco medzi nou ju zdvihne do nebies alebo sa cierny tien v jej tvari este viac zakali a ostrost dyky prebodne jej nezive stale nezive telo.
Rozhodla sa...Padla...

A len tiene noci videli jej pád...