Basnicky.sk

...Zdvihla hlavu pozrela sa na mna a opäť ju sklonila...
„Vieš,mňa to tu už nebaví..“ povedala
„Tak pôjdeme niekde inam... nemusíme tu sedieť ak nechceš.“
„Nemyslím to tak...“Slza jej začala stekať po líci.
„Akože.... toto mesto sa ti nepáči? Môžeme odísť preč spolu .. ak chceš..“
„Ja viem ze si to pochopil... ty vieš že to nie je ani toto miesto ,ani toto mesto kde žijeme.
„Fakt ťa to tu nebaví??“ pozrel som sa na ňu.... mala uplakané oči a vravela....
„Neklamem....... „ pozrela sa na neho.
„A... prečo?“ začal plakať aj on.
„Vieš ty si jediný ktory ma má naozaj rád.“
„Prečo myslíš?“
„Ty ich azda nevidíš?“
„To nevadí nevšímaj si ich... odídeme odtial ... naša láska je predsa silnejšia než reči tých hlupákov.“
„Prepáč....ale ja... ja takto nemôžem... Zbohom!“ pobozkala ho nalíce...... a odišla.. bežala preč.Bežal za nou ale už ju nedokázal dobehnúť . Hľadal ju celý čas... až mu nakoniec došlo kde môže byť na tom mieste kde sa videli prvý krát...... Bohužial neprišiel tam včas... rýchle bežal za ňou no ona už skočila.... z múru na ktorom sedela tak rada.... slzy sa mu valili po tvári... plakal a kričal... „Prečo???“ našiel na tom mieste list.... písala v ňom že ho miluje.... že bol jediný ktorý ju chápal .. od žiaľu mu šlo prasknúť srdce nevydržal to...... vzal list do ruky a skočil za ňou....