Je čas... povedať svoj názor,
už nebudem uzamknutý ako trezor.
Poviem všetko čo mam na srdci,
a čo ma napadá cestou na ulici.
Hovorí sa že, nadej umiera posledná,
tak prečo som ešte tu, a neumrel s nádejou?
Jedine ak je tu ešte šanca jediná,
že sa raz životom vydáme znovu tou istou koľajou.
Zas budeme možno spolu ako minule,
a bude to trvať roky, plynule.
Chcem len aby sme šli svojou cestou každý,
ale nie aby to tak bolo navždy.
Tak chod! A uži si mladosť,
spravím všetko len aby si mala radosť.
Keď sa budeš báť a mat strach,
povedz mi... a ja prekročím prah.
A keď budeš smutná a sama,
keď sa odohrá nejaká dráma,
potom nezabudni kde som,
lebo vec, ja bez teba nie som.
Aj keď žiť sa mi už nechce,
ale keď pozriem ponad plece,
na to čo je už za mnou a vidím teba,
verím, že žiť ešte treba.
Nelám si hlavu mojim smútkom,
a nepýtaj sa ma už čo mi je...
Lebo ty vieš o všetkom,
vieš čo sa v mojom srdci deje.
Ďakujem za to čo sme spolu prežili,
za všetky nove veci, čo si ma naučila.
Aj keď je to už všetko v keli,
a mňa čaká teraz dlha pustá chvíľa.
Dátum vloženia 10. 4. 2008 09:00Buster
Pre Aťku
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1822
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti