Basnicky.sk

Buster  Zobraziť/skryť lištu autora

Pre Aťku

Je čas... povedať svoj názor,
už nebudem uzamknutý ako trezor.
Poviem všetko čo mam na srdci,
a čo ma napadá cestou na ulici.

Hovorí sa že, nadej umiera posledná,
tak prečo som ešte tu, a neumrel s nádejou?
Jedine ak je tu ešte šanca jediná,
že sa raz životom vydáme znovu tou istou koľajou.

Zas budeme možno spolu ako minule,
a bude to trvať roky, plynule.
Chcem len aby sme šli svojou cestou každý,
ale nie aby to tak bolo navždy.

Tak chod! A uži si mladosť,
spravím všetko len aby si mala radosť.
Keď sa budeš báť a mat strach,
povedz mi... a ja prekročím prah.

A keď budeš smutná a sama,
keď sa odohrá nejaká dráma,
potom nezabudni kde som,
lebo vec, ja bez teba nie som.

Aj keď žiť sa mi už nechce,
ale keď pozriem ponad plece,
na to čo je už za mnou a vidím teba,
verím, že žiť ešte treba.

Nelám si hlavu mojim smútkom,
a nepýtaj sa ma už čo mi je...
Lebo ty vieš o všetkom,
vieš čo sa v mojom srdci deje.

Ďakujem za to čo sme spolu prežili,
za všetky nove veci, čo si ma naučila.
Aj keď je to už všetko v keli,
a mňa čaká teraz dlha pustá chvíľa.
Dátum vloženia 10. 4. 2008 09:00
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1822
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. habibi

    pekne,
    no nemôžeš dvakrát vstúpiť
    do tej istej rieky.
    Možno bude to s tou
    o ktorej píšeš,
    a nebude to už len klišé,
    no predsa preleje sa
    času tok
    Veľa šťastia

    10. 4. 2008 10:31
  2. atka

    Luky prepáč, hrozne si to cením ale i tak vieš že by to už nikdy aj tak nebolo ako predtým..

    13. 4. 2008 12:50