Basnicky.sk

Každú noc ma budí zo sna nemá tvár,
v jej slzách vidím,že život jej ubližoval.
Každú noc do strašnej tmy padám,
raz sa odtiaľ dostanem...hádam.

Je tam tisíc nemých tvárí,
každá iba očami a slzami vraví,
v každej sa skrýva diabol,
ktorý nevinné duše zhrabol.
Všade navôkol je nekonečná noc,
krutá samota tu má prekvapivo veľkú moc.

Chcem tým nemým tváram pomôcť,
z pekla do neba postaviť im slávny most.
Nemôžem sa prizerať na ten svet krutých sĺz,
ak im teraz nepomôžem,nastane tu ešte väčší sklz.

Kričím z celých síl,no nikto tu nie je,
len nádej zachrániť tváre pri srdci ma hreje.
Tváre,Ja a temnota,nič iné tu nie je,
kto rany necítil,jazvám sa smeje.

Lenže ja to nevzdám,budem skúšať ďalej,
ony raz vzlietnu a odídu z tej diery tmavej!