Basnicky.sk

Smutne sama sedím,
nebo sa mi kalí,
tak potichu plačem
na vysokom skalí.

Pofukuje slabý vánok,
do prázdna hľadím dole
z najvyššieho útesu,
podo mnou je chladné more.

Som tak vysoko
a predsa taká veľmi malá,
že ma vôbec nevidíš,
všetko by som za tvoju lásku dala.

Podlamujú sa mi kolená,
s ťažkosťami vstávam,
robím posledný rázny krok,
vzápätí už padám.

Do tváre mi fúka vietor,
tak ťažko sa mi dýcha,
trvá to príliš dlho,
polámané srdce ma ešte v hrudi pichá.

Chcem kričať,no nevládzem,
iba posledné slzy mi stekajú po tvári,
pred očami mám zrazu celý život,
počujem známe hlasy niekde v diali.

Srdce mi silne búši,
teším sa na koniec "letu",
veď ty na mňa raz zabudneš,
i tak nebudem chýbať tomuto svetu.

Môj posledný let sa blíži ku koncu,
počujem mohutné vlny zdola,
nado mnou je striebristá hmla,
už anjel ma do neba volá.

A zrazu neviem vôbec dýchať,
všade navôkol je chladná voda,
vidím jasné biele svetlo,
neľúbil si ma-škoda!