Basnicky.sk

prechádzky lesom

pomedzi popadané lístie

vraj nemajú zmysel

vravia tí

stratení
osamelí
opustení
tak sami

ja nie som sama

žijem miestom

kde sme sa stretli

kde začalo leto písať príbeh

AKO Z DETSKÝCH KNIŽIEK

som už VEĽKÁ

tým slovám už neuverím


kdesi ďaleko

možno až za kopcom
žije bytosť z nášho sveta
mesta
a pritom nie tak celkom naša

kdesi spoza hraníc

kde tajomným sa stáva hocčo

z tej bájnej ríše
možno Atlantídy
zahalenej hmlou
oparom
a stane sa spoločníkom
MOJÍM
TVOJÍM
NAŠÍM

nájsť tak rozdiel
medzi povedaným a počutým

a možno uveríš
v poslednú rozprávku môjho života

kde stal sa PRIATEĽOM človeku


čo kráča tichom do ruchu
z dychu stoviek
možno tisícov
umierajúcich listov


z ktorých každý zabolí


hoc bol aj z imela