Každý sa pár krát potkne,
na kolená prudko padne,
i keď sú celé krvavé,
vedz,že ešte nie si na dne!
Ešte stále môžeš vstať
a pokračovať v ceste,
chceš ujsť niekam preč,
tak netúlaj sa v meste!
Tak uteč!
Niekam,kde nie je ani noha,
uteč pred všetkým a všetkými,
ale len tam,kde môžeš počuť Boha.
pod holým nebom mizne strach,
vtedy a tam premýšľaj o živote danom,
len tak lež v tráve a počúvaj
ako stekajú kvapky z listu po daždi rannom.
Pochop,čo šepká ti lístia šum,
počúvaj ten dupot voľných laní,
mysli na šťastie,krásu,no nezabudni spomínať,
ani dažďové kvapky nepusti z dlaní.
Až vtedy sa domov vráť,
Vtedy pochváľ sa útekom,
povedz,že príroda ti dala veľa,
veď len ona vždy ti bude útechou.
A teraz už rozumieš štebotu vtákov,
teraz už počuješ,čo ti vraví kvet,
teraz už vidíš úsmev hviezd,
teraz ti leží pri nohách celý svet.
Dátum vloženia 9. 4. 2008 12:08:´(
Útek
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1457
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Romi
Hrozne pekne.....pravdive.....''pod holym nebom mizne strach''....
23. 4. 2008 09:24