Basnicky.sk

Znova večer prišiel,
všade ticho a tma,
do mysli jej vošiel,
len jeho pred očami má.
Na všetko začne spomínať,
myslí aj na to čo mohlo byť,
zo zúfalstva začína plakať,
prečo k nej nemôže prísť?
S každou slzou,
veľkú bolesť prežíva,
každou nocou,
o inom nesníva.
Ešte viac ju bolí,
ked vie že sa to nikdy nestane,
dúfa že niečo ranu zahojí,
a tajne plakať prestane.
Nedáva na javo bolesť svoju,
nechce city ukázať,
ticho trápi sa v rohu,
trápiť sa chce si zakázať.
Už si aj myslela,
ze dokazála to,
no len si namýšľala,
stále ľúbi ho,
Nikto by nepovedal,
ako trpí kôli nemu,
on sám to povedal,
ze smutno je mu samému.
Tiež sa kôli dievčaťu trápil,
tak prečo mi robí toto?
tiež uz dievča stratil,
tak nech uz ukončí to.
Nech nenecháva ma na tej ceste,
ktorej koniec nevidím,
nech nenecháva ma samú v meste,
kde každého nenávidím.