Basnicky.sk

Písal mi, že ma ľúbi, kedysi,
Boh nám bol svedkom túžby,
zo snov zostali už iba obrysi..


Kamsi sa stratila všetka tá láska,
z postielky nádejí trčí psia hlava,
príbeh jak z rozpávky, zviera a kráska..



Len neviem, čím bola som vtedy,
či kráska, či zvieraťom dravým,
dnes už len pozerám, nie na svet, už len na popravy..


Necíť moju bolesť, netreba ľútosť už,
z milosti, z pýchy, odchádzal,
zradný a klamný, ako každý muž..


Keď dnes prelievam krvavé slová,
je mi jedno, kto čo myslí si,
ja viem, bol si lámač sŕdc, srab, vraj Cassanova..



Nevadí, veď koľko spálených očí je,
priam, ako lístia na stromoch,
plné šuflíky, krvavé kosti, záveje..


Malý krok od Boha, pre ľudstvo nič,
pre dvoch ľudí pohroma, spomienky,
polámané srdcia, rozbitý chtíč ..