Basnicky.sk

pohlad upreny do neznama
usta tisko sepkaju meno
tvoje ty si uz davno
zabudil to moje
v srdci smutok a samota


ruky nacahujuce sa za tebou
no teba uz davno pohltila
ranna hmla

slnko je uz vysokona oblohe
a ja sedim vonku v mokrej
trave s ruky zakrivaju
uslzenu tvar aby nik
nevidel ako sa trapim

srdce krvaca dusa ako by
opustilo telo a len tak
si navoklo lietalo
sledovalo co sa deje

preco sa vzdavam a upadam
do beznadeje.
aj ked nohy chceli za tebou
utekat no nevedeli sa z
miesta dostat
ako by ich co zadrzalo


za tebou pustit nechcelo
hlava dodbre vie preco
ti nohy pustit nechce
to co si jej vykonal
nikomu inemu by nedopriala
radsej by sama dokalicila.