Basnicky.sk

Keď som odchádzala s tvojho života
smerom ktorý si mi sám ukazoval,
na tej ceste moje kroky nenechali stopy.
Nebolo sniehu tak otlačok nezostál,
Ale aj da zostal slnce by ho časom odstránilo.

Bola to cesta tŕnista, hrboliatá a veľmy ťažská.
S každým mojim krokom
tŕnie pichalo,
srdce viac a viac bolelo
a cestu slzámi oblievalo
Hovorila som: TERAZ A NIKDY VIAC...

Po rokách je znovu tu tá cesta,
Lenže je smer iní-opačný.
Ty stojíš tám kde si aj stál
a čakáš...
čakáš že ma znovu pri sebe budeš mať...

Vtedy si mi vravel: Choď odomňa...
a dnes:
Poď komňe život sa nám zmení,
Začneme od nuli...

Ja nie som ničía hračka, pa ani tvoja!
Ty môjim životom nebudeš vládnuť!

...Ale sam vieš že láska predsa všetko znáša,
každú bolesť, každy žiaľ...ale...

Misliš si že to všetko môžem zvládnuť?
Hoci aj bolesť tŕnia prejšla.
Na tej ceste dnes ruže kvitnu,
tam, kde sa niekedy moje slzy liali...

A ja?
Čo ja?
Druhú šancu dať?
Neviem....
Pocíť sám, či ti ju dám...