Basnicky.sk

Ten potôčik lásky,
ten vysnený kvet.
Porobil mi vrásky
a zakryl mi zrak na svet.

Toľko som ťa chcela,
a so slzamy v očiach prebdela.
Toľko toho bolo,
čo som ti posuskat chcela.

Premyslala som som nad tebou,
az som nezostala sama sebou.
A hrdost ktoru som kedysy mala.
Tak aj tej som sa nakoniec vzdala.

Zhodila som sa koli tebe neraz.
A co stoho mam teraz ???
Spomienku za spomienkou,
na tie tvoje pohlady,
ktore podla teba ani neboli.

Hovoril si pravdu,ked si to pisal ?
Ci len do hlavy si si to tak vpisal ?
NO i tak si nadalej na mna zizal.

Potôcik sa dalej kopcom lial,
a ani sam nevie ci si to tak prial.
Musel si, ze sa mi vsedko to paci,
nebodaj si si myslel, ze mi to ku zivotu staci ???

Kolko krat si bol divny,
no napriek tomu si bol nadomnou vplyvný.
A ja som na to zabudla,
nove sny nadobudla.

Ziarlila som, ked si mal babu,
a coraz viac si bol pre mna TABU.
No potom si ma opet zazrel,
a krasne na mna pozrel.

A takto to islo stale,
az kym mi saty trpezlivosti neboli male.
Preplakat som vecer vedela,
a pri postely sedela.

Viem, ze som si viackrat povedala toto,
ze zabudnem na teba ako sa len da.
A ze obnovim stare motto.
Clovek hrdost ma,
a nikomu ju nezapreda.

Teraz tu na posteli sedim zas,
no slzy uz neronim.
Len aby mi to vydrzalo,
i ked nedam sil do toho malo.
Ja dufam, ze zabudnem,
na ten nadherny sen.

Horkost si do srdca pridal,
a mna katovy vydal.
NO uz to tak nenecham,
a svoje srdce inemu prenecham.