Basnicky.sk

Som znicena a prebodnuta mecom.Prepac mi,ze ta opustam,prepac mi,ak som ti ublizila.Stratila som silu lasky.to ty si vo mne vsetko zabil,.Vidim uz len hmlu,a bolest,slzy a strach nadomnou panuju.Som zranena ako motyl,som bez jedneho kridla.Uz nikdy sa nezahoja rany moje.Ja som este nezabudla.Cakam na teba.Cakam marne.Som asi blazon,ktory niekedy veril...Verila som ti ale dnes to uz tak nieje.Moje dlane sa dotkly ineho sveta.Sveta smutku...Uz nikdy nebudem moct lietat vo vyskach.V tych carovnych vyskach lasky.Stojim nad priepastou POCUJEM ,ako mi niekto sepka skoc!Skocila by som,mozno vtedy najdeme spolocnu cestu.Oci,srdce-placu.Dlan hori bolestou.Rana je hlboka-silno krvaca.Zial neda sa zastavit.Tak a uz je cas skocit.BUD ZBOHOM LASKA.UZ NIKDY SA NEUVIDIME......NIKDY.