Basnicky.sk

V jeden obyčajný chladný večer ma krásny sen zastihol, prišiel od niekiaľ z čista jasna aj spánok predstihol. Priniesol mi niečo krásne, priniesol mi teba, ako ráno nosí slnko jasne, zniesol mi ťa z neba. Sníva sa mi o tebe, ako bedárovi o čerstvom chlebe sníva sa mi že všetko drieme, iba mi dvaja tancujeme. Tancujeme pod nebom posiatym hviezdami, tancujeme na krídlach anielich, tancujeme nad roztrúsenými svietiacimi mestami, tancujeme pri oblakoch bielych. Tancujeme ladne, tancujeme tajomne pomaly, tancujeme neúnavne, už iba sami sme tu ostali. Posledné tóny dnešnej noci doznievajú, no my neprestávame tancovať, tancujeme v krásne znejúcom tichu, tlkot sŕdc nám začal rytmus tanca určovať. Jedine svetlá sa zľutovali, pár ich tu s nami ostalo, cestu parketom nám odhaľovali a sledovali nás nesmelo. Bola to jedinečná noc, tak blízko pri tebe som bol, oboch sa nás zmocnila tá moc tá čo siaha až na samí vrchol. Cítil som tvoj vlažný dych cítil som to napätie cítil som tvoj dotyk pier čo ma hrial na ramene. Svetla iba neprestajne blikali, smer ďalších krokov ukazovali, a tá veľká žiariaca guľa nad nami priestor malebnou žiarou vypĺňala aby sme sa necítili tak sami. Žiaľ času nerozkážem ten je vždy o krok pred nami, noc dlhšie nezdržím, už sa slnečné lúče tisnú medzi kopcami. Jediný z nich všetky predbehol, aj tento krásny sen preruší, nik by ho nedobehol, kúzlo noci vždy naruší. A už je tu slnko, čo oblohu prebúdza, koniec všetkých snov nesie a prírodu zobúdza.