Basnicky.sk

Pozri sa nad seba, pozri sa do neba, pozri sa a skus ju nájsť, odpoveď na otázku: Prečo si musel vyrásť? Tie topánky, čo si doteraz nosil, zrazu niesu ti už dobré, už v nich kaluž nepreskočíš, nie to ešte dlhočizné more. A tie staré ponožky, tiež sú sama diera, úplne sa zodrali, zostala ti už iba viera. Chladný vánok pofukuje, pohráva sa s listami, prekážky z cesty odstraňuje, sleduje ťa očami. Bosí stojíš na rázcestí, v tom studenom vetre a mokrom lístí. Ty zatiaľ uvažuješ, ako sa rozhodnúť, no ten strach ťa stále prenasleduje, chcel by ťa prebodnúť. Tak už o sebe nepochybuj, už ani trochu neváhaj, zahoď všetky pochybnosti, minulosti zamávaj. Počúvaj hlas svojho srdca, toho čo brány sveta otvára, ktoré šíri svetlo ako svieca, ktorá sa tme nevzdáva. Riaď sa srdcom, no tiež používaj hlavu, veď bez kľúča nikdy neotvoríš bránu. Počúvaj hlas svojho srdca, iba ono ti môže poradiť, danú voľbu dobre zváž a už aj môžeš vyraziť. Viac na cestu nepotrebuješ, všetko potrebne máš so sebou, srdce v hrudi, rozum tam hore, a nad ním pár strážnych anjelov. Už ani chvíľu neváhaj a vykroč smelo, rozhodne, cesta ktorú si si zvolil, isto dobre dopadne.