Basnicky.sk

Sedím pozerám sa do neznáma, nevidím nič, len čiernu tmu.
Ako slepec bez očí, bez zraku.
Zatvoril si dvere v tejto izbe
okrúhlej a tak pustej.
Bolo to náhle, smutné, vrátiš sa?
Bez Teba nie je to to isté, ani podobné, je to len izba a ja.
Niečo v nej chýba, niečo prebýva.
Zastreté závesy.
Čierna stolička, čierne šaty, čierne tapety, záclony a koberec.
Moja čierna duša bez nádeje, bez Teba.
Naučila som sa žiť s Tebou, vždy
rozsvietiš tú tmavú izbu v krajinu zázračnú a ja som opäť tá tvoja malá potvorka,
ale teraz tu ty opäť nie si...