Ako malá s bábikou sa hrávala,
vyrástla a teraz sa schováva.
Zanecháva tvrdé rany otrava.
Lásku vždy len s úsmevom vítala.
Bežala som proti nej, keď mala bábiku,
silou svojou zvrtla ma k priepasti,
nesvoja som bežala naproti krutosti.
Smiala sa na tom ako na každodenného zvyku.
Vzoprieť sa tej Nemožnej sa nedá.
Obísť jej bolesť zo stratenej bábiky z kočára.
V slzách hodila kočár do temného močiara.
Celý svet pocítil jej zlobu a ona zdá sa bledá.
Dátum vloženia 26. 3. 2008 19:28LUci
Nemožná
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1173
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti