Basnicky.sk

Kráčaš k tomu miestu a čoraz viac to bolí.
Aj keď to je ako sen, je to horšie
snažíš sa rozbehnúť vústrety svojej poslednej sekundy
no niečo ťa ťahá späť.
Čím si dalej, tým viac tvoje sily ubúdajú
tým je to silnejšie.
Ty sa priblížiš a ona sa raz tak vzdiali.
Ako by si to prekonal.
Už ďalej nevládzeš
tvoje sily už proste nie sú.
Stratili sa v kriku
bolesti tvojej mladosti.
Klesáš k zemi, ležíš.
Znova ťa to niečo ťahá k sebe
ďaleko, natisícky kilometrov ďaleko od nej
od krásy druhého sveta, ktorá ťa tak láka.
Nechávaš sa uniesť.
Tvoje svedomie však nemlčí.
Hlási sa, že to ešte skúsi a dosiahne.
Dotiahnutý na ten ozajstvý svet
vstávaš a kričíš : "Kto?"
Spoza kríkov placho vystrší najprv ruku
potom nohu a nakoniec sa vystrší celé.
Melé dievčatko v bielych šatočkách
s ustráchanou tváričkou.
Nevinne hľadí a zrazu prehovorí:
"Som Láska, musíš tu ostať."
Otočí sa ako každé malé dieťa
rozbehne sa a beží k mame.
Pretrieš si oči, ale už tam zrazu nie je...