Basnicky.sk

Život ma trápi,
nastali zlé časy,
každé slovo, čin, vec na mňa tlačí,
realita sa neúprosne zračí.
Nechcem jesť,
nechcem piť,
myslieť, cítiť, dýchať, žiť.
No i tak musí moja duša blúdiť,
nedovolí mi sebe ublížiť.
Ilúziu šťastia utvára,
no to ma viac a viac do bludného kruhu zatvára.
Pociťujem zlosť, hnev, zúfalstvo, neschopnosť, smútok,
čí to bol skutok, čo ma trestá?
Veď predsa za nič nemôžem,
i tak sa do záhuby ženiem.
Zatláčam do hlavy vždy tú istú myšlienku,
nestojí to radšej za zmienku,
veď pobúrilo by to určite okolitú mienku,
rovnú morálnu, jednotvárnu spoločenskú priamku.
Neviem ako ďalej činiť,
nechať to zničiť,
a či obrátiť vieru naopak?
Ale ako? Kto mi ukáže ako pristáť mäkko
a nezlámať si dušu boľavú?
Chytám sa zúfalo za hlavu.
Zmeniť seba a či svet?
Neviem čo je zložitejšie,
ale pustím sa do toho hneď.