Basnicky.sk

Uväznaná v presýpacích hodinách dňa,
som sama, stratená.
Cítim vojny trójskej minulosti
a krik, plač, zarývajúc sa mi do kostí.
Sníva sa mi o Alexandrovi z Pelle,
o Perzii, kde nebo bolo biele...
Duna prefúkava jednu za druhou,
čas sa sype, letí krajinou.
Čas uniká preč každý deň !
Uväznaná v kraji piesku,
iba zo skla trošku lesku,
svetlo, hviezdy vidím márne,
čas sa mi do úst sype švárne.
Prázdno iba piesok na dne,
nieje tu strom, niesú tu pne.
Počujem kladivo boha Thóra,
cítim vibrácie plaču malého Hóra...
Esetin ank ožiari môj svet,
a vykvitne ruža - kvet,
a Yorkovci začnú ďalšiu vojnu svetov,
vojna ruží, vojna kvetov...