Basnicky.sk

Sedím na JEJ posteli. Nemožem sa pozerať , ale aj tak mi to nedá.

Znova sa na ňu kuknem. A znova. Sklopím zrak , slza nejde von.

Leží tam, v nočnej košeli. I teraz je krásna na pohľad , nežná na dotyk. Stále má v očkách výraz čistej lásky , nevinnosti , výraz dievčaťa , ktoré mi dalo až veľa nato , ako som si zaslúžil.

A teraz tu sedím. Nič. Iba ticho , prerušované len hádkou susedov nad jej bytom.
Neprebúza sa.
Jej krv sa pomaly, pomaly zráža na bielej , hodvábnej posteli. Stále tečie , ako keď stará riečka pomaly odovzdáva posledné čiastočky života zo svojho koryta. Ruka nehybne visí cez okraj postele a kvapočky krvi padajú na zem , kde tvoria malú kaluž.

Bledne…nehýbe sa…nedýcha…miluje….chladne…miluje….utek á.
Hladím ju po tvári. Nehýbe sa. Som ako v tranze, nevnímam. Nehýbem sa , hľadám náznak života v jej očiach, stále nič. Nechápem. Zrazu ju pustím , slzy pomaly uschínajú na jej tele. Strašne sa mi chce kričať. ako o život… o jej život.

Stojím v spálni , kričím. Kričím , až hrdlo odmieta , oči doširoka zatvorené. Neovládam sa , nedá sa. Neustále naberám sily , ktoré potrebujem k vyrevaniu mojej duše. Nedá sa , nič. Chytám sa za hlavu , snažím sa pochopiť, snažím si vytrhať všetky vlasy , všetko , všade , naveky…
-Vráť sa ! Prosím , neutekaj , nenechávaj ma tu , nechoď , Bože , Bože , kde si ? Kde si teraz ? ČOO ? Kurva , KDE SI ?!! Musíš , čoo ? Všetko , všetko mi musíš zobrať , všetko , čo mi na tejto pojebanej planéte zostalo ! Ty jediný vieš , kto som , moja duša , aká je , a spravil si to. O jediné svetlo si ma obral !

- Cítiš , sa teraz mocný , že ? AKO BOH ?! Úžasné , ako vieš pomahať , nádherné , ako brať… Ja som predsa chcel…..šťastný byť, ako každý iný , aspoň chvíľu , postoj , prečo ? Skurvil si mi život , lásku , nádej , hriech sa stal vykupením mnohých , ktorí neverili. Nechápeš ? Držať v náručí ! To som chcel ! Objímať , Túžbou horieť, bozkávať a znova som sám , ZNOVA !!!!!

Zamrazilo ma…

- Svetu moj , nenávidím ťa. Spikol si sa proti mne , zabil si vo mne všetko živé , preklínám ťa. Nič ti neodpustím , nikdy neostanem sám proti tebe budem vždy a naveky tvojím sudcom ! ÓÓÓ , áno , budem ťa súdiť, trestať, nech vidíš , že utrpenie bolí. Znova a znova pokľakneš predo mnou a ja ťa odkopnem ako špinavú krysu.

- A VIEŠ , ČO JE NA TOM NAJLEPŠIE ?

- Že ty si ten sudca a JA som tá krysa…rob si čo chceš , už ti nepatrím…

Otvoril som oči , zotrel som slzy z líc. Žiletka , ktorou si podrezala žily , tam nehybne ležala na zemi , ochutnávala svoju dnešnú prácu.