Basnicky.sk

Vonku opäť prší
a ja viem, že dnes som chcela viac
ako únavu a neba plač nájsť.
A načo sa tým zaoberať?
Vedˇ šťastnou môžem byť,aj napriek všetkému,
čo zaseje zrnká smútku a melanchólie v nás.

Kedysi v tom žiarivom veku detstva,
asi už tá bezstarostnosť nepríde s prvým vlakom,
lež už povedala mi zbohom
ja tam budem stáť
a všade ticho
iba rozplývajúce sa kroky odchádzajúcich,
sadnem si, zavriem oči,
zacítim ticho a pokoj,
budem čakať,
kým niketo obsadí miesto vedľa mňa.

Náhle som sa zobudila s pocitom,
že to bolo iba snom
a kedˇ precitnem zistím,
že noc je opäť dňom.

Čo mi ten sen chcel povedať?
Aby som nemyslela na minulosť snádˇ?

A včera som sa stretla s človekom,
ktorý je plný bezbrehých rád,
ona patrí k ľudˇom
vdˇaka ktorým som taká aká som, dnes.

Pozerám ako sa prvé lúče slnka prikrádajú,
akoby mali so sebou všetko krásne niesť.
Je to tak, lenže pri dˇalšom kroku
všetko zapudí to:
na čo pri každom kroku myslíme,
i to čoho sa bojíme,
ale predovšetkým to v čo veríme.

Viera je občas plná pochybností,
nech už veríme v bárs´ čo
každý musí veriť aspoň sám v seba
a viera sa nedá objasniť otázkou prečo
a ty čo veríš dobre vieš to!

Ale vdˇaka tej otázke,
ktorá sa vynorila vo chvíľach žiaľu,
mnohí prestali veriť v teba, Bože.
Vidím ich pohľady plné skepsy
a slová, kedˇ si dovolil také veci, asi nie si,
no moja viera je pevná ako skala
ani rokmi sa nezostará,
lebo tu vo mne žije dôvod
alebo vysvetlenie, prečo je všetko tak ako je,
aj kedˇ často tomu nechápeme,
vnútorné súvislosti nechceme a nevidíme,
viem, že to tak muselo byť,
ľudský ani žiadny iný osud sa nedá ovplyvniť.

Predsa musí existovať rovnováha!
Každí si nosí v srdci čo mu je dané,
iného krása je pozlátko samé
a funguje to tak, že čo dáme aj späť dostaneme
a preto v skúškach veriť neprestaňme!

Čo nám okrem viery ostáva zmyslom?
Och, áno je to láska,
ibaže, kedˇ máš vieru,
môžeš milovať a byť milovaný
lebo aj v lásku musíš veriť
a bez viery sa nedá nič zmeniť,
naše bytie je ňou presiaknuté
ako víno krvou.

Sami sme dôkazom toho v čo veríme
a pýtam sa:
Kam s dnešnou morálkou spejeme?
Nikto mi nedá priamu odpovedˇ,
že k skaze a potom nič.
Je to našim najväčším strachom,
ktorý je našim pokrvným bratom.
Ja sa nebojím!
A čo Vy?
Nebojte sa...