Basnicky.sk

Ah, Človek, Človek...

Snáď aspoň v Tebe prežíva kúsok cti,

Snáď ešte stále nie si ako ostatní,

Snáď vždy je v Tebe trochu ľudskosti,

Snáď nie si posledným v tieto dni...



Veď v túto dobu...

Plameň dohorieva.

Vytráva sa túžba,

Pohľad nám zahmlieva.



Veď dnes sú prednejšie

fyzické túžby

pred citmi...



Koho tie už zaujímajú?

Kde sa stratil kontakt

ľudí z očí do očí?

Veď iné spôsoby už majú...



Stať sa robotmi doby,

zabudnúť na emócie.

Veď tie už nie sú IN,

Málokto však ešte vie...



Čo skutočnú má cenu....

Nechať sa viesť davom?

Zabudnúť na nehu?

Sprotiviť sa mravom,

či byť blatom na snehu?



Milovať a byť milovaný

Kde dávno nezáleží na mene...

Nie z vlastnej rozkoše,

či byť slamou v sene.



Raz byť šťastný,

Raz sklamaný.

Možno čestný,

možno ponížený.



No nikdy nezabudnúť

Nevzdať sa lások

a prestať ich bezhlavo

tnúť...

Veď patrí to k životu...



Či smútok,

či sklamanie,

Veď žijeme len raz,

tak teraz to nepokaz...



Človek je už zbytočný,

možno hlúpy, možno naivný,

ak si občas myslí,

že dar daný raz bude

oplatený...



Dôvera je silné slovo.

Tak dobre zváž,

komu ju daruješ.

Lebo potom ťaží ako olovo.



Pretože nechceš sklamať..



No kto to dnes dokáže?!?