Basnicky.sk

Hra temna,démonov a sĺz, zúfalstva a pádov, okamihov svetla ukrytých v najhlbšej tme – no ihneď zaplavených beznádejou noci, dni, v ktorých život predstavoval smrť, sa chýlia ku koncu.
Prepadli sa do hlbokého prepadliska kdesi v nás a opäť môže z jeho hĺbky vyletieť jemná melódia predstavujúca ilúziu, že sa viac to zlé nevráti.
Zmenil sa tok našich myšlienok, zmenil sa vplyvom čohosi, čo vie vyrozprávať len duša na vlnách nádeje, keď žiariace oči uprene hľadia na zapadajúce slnko a kroky smerujú niekam do neznáma...
Ilúzia sa stala skutočnosťou ktorú pociťujeme a ktorá napĺňa našu existenciu príťažlivou vôňou.
Ona je tým, čo nás vedie ránom, v ktorom telo ktoré vstalo z hrobu nabralo do náručia blankyt výšok a spev sprevádza rýchlo tlčúce srdcia ktoré horia stále väčšími plameňmi až zapália všetko živé a túžiace.
Kráčame krásou morskej pláže a naše stopy v lesklom piesku zaplavujú nápory vĺn, zastavujeme sa v oáze uprostred vyprahnutej púšte, so zatajeným dychom dvíhame pohľad na vrcholy hôr, predierame sa pralesom plným tajomna a všade nás chráni ruka ktorá dodá silu a odstráni pochybnosti.
Nechávame za sebou svoj tieň, postupne sa strácajúci na tých miestach cesty kde sme si mysleli,že ďalej sa ísť nedá. Už bežíme, lebo cítime dokonalosť na konci a chceme ho dosiahnuť čo najrýchlejšie. Povzbudzuje nás silná túžba, všetko presahujúca nádej a nová sila. Splývajú v jednu celistvú masu premieňajúcu sa na ničím neopísateľnú radosť.
Koniec je blízko, no blíži sa krátka noc, keď túžba, nádej a sila slabnú. Preto zabodneme pohľad do svetla prvej a najjasnejšej hviezdy a ticho šepkáme: „Daj nám veľké srdce, aby sme obsiahli dokonalú krásu a daruj nám jasný úsudok, aby naše kroky viedli ku svetlu...“
Začne viať svieži vánok a jeho dych nesie večernej krajine nový pokoj.