Basnicky.sk

Nočné slnko zhaslo, nový deň sa smeje,
azúrom znie pieseň.
Napriek zime sveta vo vnútri ma hreje.
Porazil som tieseň.

Cítim vôňu krásy, v srdci more prianí-
blankyt výšok piť.
Tak naplním seba striebrom bielych strání.
Opäť mám chuť žiť.

Vánok ďialok nesie mojim očiam sen
s nádherou tajomna.
Otázok je veľa, ja sa pýtam len:
čo krása znamená?

Krása je šum mora, tvojich očí ohne,
tichej múzy útok.
Dlane, tváre, slová – mojím vnútrom pohne
niečí veľký smútok.

Hviezdy plačú jasom, svetlo je kus teba.
Nech premôže tieň!
Slová sú tak málo, no chcú mať lesk neba,
ako dnešný deň.

Rád zapálim plameň. Zo slov tóny plynú,
keď noc do dňa skáče.
Ďialka nesie v sebe myšlienku dní silnú.
Tak tajomná je. Plače.


For NEF