Basnicky.sk

Raz podvecer, v marcovych hmlach
porodila matka dceru, milovanu,
dievcatko nosili vysoko, vo hviezdach..

Ako vsak pribudali letokruhy, na matke vrasky,
princezna sa stala samotarkou,
bez nadeje a lasky..


Nezomreli rodicia, ale mravy, tuzby, sny,
skoda mladej slecny, ten smutok,
co trha srdce skyva do basni..


Ked tu, uz z kacatka sa cierna labut kluje,
nachadza pochopenie, anjela,
ktory mierny ohnik v nej rozpaluje..


Chvila zas prisla, usmevy, epochy, krasa,
necakane, ironia,
slecna pada do temnot zasa..

Vlado bol jediny, nebol prvy, ale ..
nechapem co stalo sa,
milujem ho stale..

Koniec, slzy, strach a tma,
pomoz kto si v dobrej voli,
kym spadnem este hlbsie do prazdna..

Vladusko, milujem ta :(