Basnicky.sk

Bola to laska aka ma byt,
stastie bolo najdene
Bola to laska pre ktoru sa oplati zit,
stastie bolo schvalene.
Nikdy predtym nezazila to,co prezila
sama sa utapala v smutku
Na ceste do neho nahodne vrazila,
zacali sa lubit kusok po kusku.
Bola to necakana ozvena
hlasov z jej hlavy,
Bola to nadherna premena,
ked pred sebou stali nahy.
Zamilovane pohlady, pohladenia a nezne slova,
co tak velmi tuzila mat.
Myslela si, ze sa narodila znova,
bola odhodlana mu svoje srdce dat.
Bola to laska na zivot a na smrt,
laska, ktora sa tak lahko nerozdeli.
Hlasy z jej hlavy jej vsak vraveli-Konecne sa zobud a pristan z oblakov na zemi!
Oci a srdce mala zahmlene,
pre neho len zila.
Hlasy z hlavy pomalicky stratene
do vrecka si ich skryla.
Len jemu jej mysel patrila,
zatial co on sa prechadzal na zemi
Netusila, ze si tym zivot skratila
a ze cely svet je skazeny.
Horuci dych, makke pery
a dotyky sa jej prisnili.
Na tomto svete neboli pre seba zrely,
neskoro to vsak zistili.
Nieco z nich sa neskor vytratilo,
zacala padat pomaly na dno
Cele ich stastie to zatratilo
a jej srdce na zem spadlo.
Ze tak kratko to bude trvat netusila,
citila na sebe tvrde rany
Ved ona zakon lasky nezrusila,
pocula znova hlasy z jej hlavy.
Bezcielne sa po meste tulala,
uz bez svojej zivotnej lasky
Tmavymi ulickami sa motala
ten pocit bol bolestne zvlastny.
Chcela kricat, smiat sa a aj plakat,
nechcela zit zivot bez lasky
Predsa tak dlho na neho musela cakat,
teraz zistila aky su ludia zvlastny.
Nechcela si pripustit, ze je tu niekto cudzi,
ze ostane navzdy sama.
Nechcela si pripustit, ze jej lasku vzal niekto druhy,
taka jej sudba bola dana.
Cierne vrany za nou vsade lietali,
nemala silu sa niekde skryvat.
Smiali sa z nej a nahlas skriekali,
neskor vsak zacali nudne zivat.
Jeho tvar sa jej stale objavuje,
myslela si, ze jej vsetko na svete da,
Natahuje ruku, v tom momente sa vzdialuje
teraz len place a chyba jej pocit ze ho ma.
Nemoze vydrzat ten strasny smutok,
predsa sa mu cela dala.
Bolestne citi do jej vnutra utok,
teraz pomysla na to, ze by si zivot vzala.
Sedi vonku na studenej zemi,
caka na znamenie z hlavy
Trpi a otvaraju sa jej vsetky rany,
nechce mysliet na to, ze on nebol ten pravy.
Chce odhodit spomienky z mysle,
musi na neho zabudnut.
Hlavu zdvihnut pysne
a nove sily nadobudnut.
Zomiera sama s ukrutnou bolestou,
uz sa jej neoplati zit.
Bol to kratky pribeh so zlou povestou
chce, aby jej srdce uz navzdy prestalo bit.
Ozvali sa naposledy hlasy z hlavy-Tak to skus...
Zakryla si rukami oci a stlacila spust

Lepsie je nezit,
ako bez neho zit