Basnicky.sk

Cierni den este v tmavsom svete na dvere mi zaklopal.Dusu v smutku oci pre plac tolko vo mne zanechal.

Stastie skolil,lasku zmoril dieru do mna vypalil.Diera mala no vnutri prazdno co pomaly ma zoziera a na tu chorobu ze vraj sa len zomiera.

Nechcem zomriet,ale zivota sa bojim.Tulat sa svetom bez duse a mriet tak zaziva ako smrt co zivot stratila.

Chodit tmou a nocou bludit ako padli anjeli,pre ktorych uz miesta neni na nebi a na zemi.

Zit len v tme a pohlad skryvat to je nase trapenie,co nam stale dusu zviera ako mocne dusenie.

Anjel co lietat chcel,obetoval ten svoj sen.V ociach sa zora zablysla anjela z noci vitisla z oka mu slza po lici stekala a v kridlach sloboda zaviala.Bol to nadherny den ked anjel znova odletel.

Odletel vsak v siry svet kde uz nieje komu zavidiet.Odisiel navzdy,zo srdcom na dlani a slzou na lici pre sen o ktorom snivaju vsetci putnici.