Basnicky.sk

Kam stopy vojaka naprieč pustatinou vedú?
Či smrť v tej zemi pýchou i cťou spálenej hľadajú
a či život
alebo tú pravdu odvekú?

Kam len potoky červene zaviesť dušu dokážu,
keď v tej zemi už len supi hodujú,
pasú sa na telách, ktoré už pevné okovy k smrti viažu.
Čo len živý medzi mŕtvymi hľadajú?

Slovo ich vedie, písmen pár ženie ich vpred
ostrými ostrohami krvavých túžob kráľov.
Sami hrob si kopať pôjdu a predsa po vojne trápi ich smäd.

Melódiu rezkých krokov do neznáma
vyhráva si na husliach des,
šíri tóny hromivých piesní navôkol
čo zložila temnota sama.

A predsa tak blízko pri srdci spočíva
ako pochod za slobodou,
no nohy nesú ťa len a duša odpočíva
aj keď tiahneš do miest pod zemou.

Krása voľnosti tá je ti plameňom túžby
čo v hlave spáli budúcnosť .
Už nezačuje v mysli času hudby.

Už nie.
Lebo nejestvuje tam,
kde anjelov spev rajom znie.
Tam ja s túžbou pochodujem
tam kráčam ja,
ďaleko
a sám.