najskôr siaham na Vás
ľudí bez duší
tváre strnulé
do seba čučiace.
A potom o láske
prázdnej a ospalej
bez ostrých čepelí
pocitov vášnivých,
bozkov šialených,
mäkučkého Teba.
Nakoniec seba
s pocitom hnusu
pálčivej samoty
na papier obkreslím,
a vietor
vejúci do očí,
unesie ma preč.
Keď raz budem básnikom...
dátum vloženia
18. 3. 2008 23:00
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah18. 3. 2008 23:00
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- HUD81
19. 3. 2008 06:10