Naivná,sama si líha v studenej noci,čítajúc škvrny mesiaca,modlí sa k sile hviezd.
Naivná...aspoň veriaca,zatvára oči,nechá sa viezť.Cestou sna,prechádza lesom,verí len vílam.
Už tu vraj bola,rada sa oddala takýmto chvíľam.
Spoznáva stromy,neskryje údiv na perách.
Les si je vedomý,ona už bola v týchto tmách.
Noc hraje čarovné tóny...
krv sa jej zjaví na nohách.
To bosá kráča v tŕňoch a bodliakoch,
no ide ďalej,nevie kam.
Hviezdy už zmizli kdesi v oblakoch.
Mesiac ju viedol...už je tam.
Do ticha preniká len jej dych
vzlyk sa so slzou skríži..
Padla ked oči videli,
meno milého na kríži.
Básen nemá vložený názov
dátum vloženia
18. 3. 2008 17:15
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah18. 3. 2008 17:15
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti