Basnicky.sk

Neviem, ako na Teba prestať myslieť,
moje oči stále Ťa chcú vidieť.
Každú chvíľu na Teba myslím,
krásnymi spomienkami samu seba trýznim.
Bolo mi s Tebou tak krásne,
mohlo sa to podobať láske.
Miesto nej bol len akýsi ošial,
v mojom vnútri však dodnes si ostal.
Tisíckrát povedala som si "už stačí"
spoločne strávený čas nik nevráti.
Chcela by som vrátiť čas,
keď dovolila som Ti ma pobozkať prvý raz.
Chcela by som vrátiť okamih,
keď spoznala som Ťa ako nik.
Viac nepristála by som na tú hru,
nedávala si ani nádej maličkú.

Nič sa však nedá vrátiť,
nechcem viac ľutovať, že dni s Tebou mohla som tráviť.
Zobúdzala som sa s úsmevom na perách,
v duchu si vravela "to je nádhera".
Keď ráno sme vedľa seba ležali,
so šťastím v očiach silne sme sa stískali.
Keď dívali sme si navzájom do očí,
priala som si, nech táto chvíľa nikdy neskončí.
Keď nemohol si zaspať,
pretože som pri Tebe nebola,
keď v noci začal telefón pípať,
vedela som, kto volá.
Dvihla som, počula Tvoj hlas,
chcel si byť so mnou zas a zas.

Všetko krásne ale rýchlo pominulo,
moje šťastie mi len z diaľky zamávalo.
Vraj musí ísť na dlhšie preč,
času prikázalo: "Pomaly sa vleč!"
A tak čakám, kedy sa ku mne vráti,
život mi s časti na šťastie obráti.
Dlho sa ale nič nedeje,
len dúfam, že stále niekde pri mne je.

Hoci je na míle vzdialené,
viem, že keď má prísť, šťastie určite príde.
Do kedy mám však čakať s rukami zloženými,
do kedy mám ešte pred seba pozerať očami zaslzenými?