Basnicky.sk

Rok v rozprávke krásnej
s princeznou a v láske.
Zazvonil zvonec.
Tej rozprávke je už koniec.

Koniec.
No nie šťastný ako to býva
asi sa niekde stala malá chyba.
Dni zrazu stratili zmysel.
Iba ľúbiť som ju chcel
a takto som z toho vyšiel.

Moja nádej už dohára.
Zas som sa našiel na dne skleneného pohára.
Už asi nič nebude tak ako bolo.
To pomyslenie mi slzy do očí znovu dalo.

Skrývaš svoje city, to ti vážne ide.
Tak možno raz ti to dojde,
že nie navždy tu sme.
Všetko sa niekam pominie.

Ale prosím keď to takto chceš.
Odomňa už počuť nebudeš
to čo nás tak stále veľmi bolí.
Veď ja pre našu lásku aj hneď zhorím.

No z našej lásky už len kúsky v mori.
Možno ich niekto nájde a spojí.
Tým aspoň tvoj postoj ku mne zmení
a snaď to nebude zas len na pár dní.

Asi to ani celé nemá zmysel.
Čo to tu ja vlastne píšem?!
Veď je to už dávno čo rozprávka skončila.
Len si sa príliš hlboko do mojho srdca dostala.

Že ma to ešte vôbec baví.
Pravdaže, niesom zdravý.
V tvojom srdci možno býva iný.
A ja tu stále stojím s pocitom viny,
že čas nedokážem vrátiť späť.
Teraz všetko nechávam odletieť navždy preč.

Viem, že na mňa kašleš,
tak čo iné mi ostáva?
Musím vyliezť z toho prekliateho pohára.
Maj sa krásne navždy len
hnevať sa na teba nikdy nebudem.

Chcel som žit môj život len pre teba,
ale hra osudu sa inak rozhodla.
Nebudem sa ti do cesty pliecť
no ak predsa budeš niečo chcieť
vieš, že ti nepoviem:
nie, nemám záujem.