Basnicky.sk

Dieťa má oči, ktoré rozpúšťajú svet.
Škoda, že nedá život uložiť do skrinky
a potom v ňom pokračovať.
Dávno neroztápam svet,
ale svet roztápa mňa.
Moje srdce zbledlo,
pretože sa obávam, že ten,
ktorého som v živote nestretla
( a ktorého mám raz milovať).
je mŕtvy a milovaný niekým iným.
Prečo som šťastná len keď odchádzam za ním?

II.
Čoskoro ožije moja poézia
a zavolá slová svojou krvou.
Ja budem len stáť
a srdce mi bude vynechávať údery.
Presne tak, ako keď Milovaný umrel opustený.
Potom príde ona.
S dohryzeným telom od besného Života.
Bude plakať a my sa budeme len prizerať.
Sme príliš hlúpi na poľutovanie.
Všetko, čo si zaslúžime, je hojiť jej rany.