zbadal som Ťa
a prestal pre mňa existovať celý svet
neveriac, že vôbec si
dúfajúc, že Ťa ešte niet
a veril som
že dovolíš mi zahľadieť sa
na Teba, na Tvoje oči
i mandľové pery usmiate šťastím
hoci...
len chvíľka
ušla mi pomedzi dlane
hladiace Tvoju tvár
vlasy i zasnený pohľad na ne
ktorý ešte bolel láskou
čudný to dar...
viem
čakali sme obaja
a verili v ten sen
že spoločné noci, rána, či dni
rozmotajú ten uzol ubolených duší
dvaja
ona s iným, on s druhou
v snahe zachrániť aspoň pár okamihov
dažďovou dúhou
prahnúci po niečom
čo v nich dávno zhaslo
nie
bude to niekto iný
možno menej ranený
taký, ktorému nevypadnú slzy
pri vôni Tvojich slov
pri úsmeve, čo spôsobuje až bolesť
pri strážení Tvojich snov
a hladkaní zamatu
čo pokrýva Tvoje telo
volajúc pritom na ratu
áno, už verím
že existuješ
že niekto Ťa zrodil
zozbierajúc všetku nádheru sveta
aby som sa ja slzami brodil
a počul, ako pre mňa znie
Tvoja posledná osudná veta
Dátum vloženia 10. 3. 2008 23:49srdieckooo7 
...veta....
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2100
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
