Basnicky.sk

Zase je mi blbo, nikto nevie ako,
zase dusím sa, ťažko sa mi dýcha,
zase ležím na posteli ako taký pako,
zas pri srdci ma pichá.
Zas nikto nevie, ako mi je,
zase nechápeš ma ani Ty,
zas mi je jedno, kto sa na mňa usmeje,
aj tak opäť pošlem všetkých do riti!
Zas bijem hlavou o stenu,
zas nechce sa ani byť,
zas mám tú istú pieseň pustenú,
mám chuť akurát tak niekomu streliť.
Zas tváriš sa tak ľahostajne,
zas život je riadny pes,
zas som na najhlbšom dne,
a Ty nič spraviť nevieš!!!

Škoda preležať tento večer,
škoda zase neučiť sa nič,
vravím srdcu: konečne sa preber!
No ono mi vraví: krič a krič!
Tak ja kričím po každom,
každý potom kričí na mňa späť,
ja vidím Tvoju tvár za oknom,
nedá sa na to nemyslieť!
Škoda nechať život takto uletieť,
škoda každej prečkanej chvíle,
no ako na to nemyslieť,
keď odomňa si ma míle?
Škoda každého hodu mobilom,
škoda mojich krutých slov,
veď každý na mňa hľadí s údivom,
ale nikto nenazrel do mojich snov.

Nikto nevidel v mobile len jedno meno,
nikto neutekal do diaľky,
nikto nevidel ma pri tebe stáť nemo,
každý počuje len moje nadávky.
Nikto nevie, koľko na Teba čakám,
nikto nezažil Tvoj bozk,
nikto nevie, že každú sekundu rátam,
že horúca som, ako tekutý vosk.
Ako Ťa ľúbim, to nevie nik,
nevie, ako túžim po Tvojom náručí,
nikto nie je priamy účastník,
čo sa deje, nikto netuší.
Nikto nevie, že moje ruky potrebujú tie Tvoje,
Žanetka, ver mi, nikto Ťa tak nemiluje!