Basnicky.sk

S batohom ťažoby spomienok a chýb
kráča pomaly cudzinec krajinou,
túži mať slobodu nebeských vtákov a morských rýb.
Sám preklial sa touto túžbou jedinou.

Každý kto ho stretne mu pribalí
priťaží pár kíl nevôle a pochybností.
Pri každom pocestnom sa mu hnevom zrak zakalí,
že ľudí nenávidí, že mu kradnú jeho malé radosti.

Stoná bolesťou pod ťažkým bremenom.
Osud!Cesta!
Či nevidíš, že váha kríža ťahá ho k zemi?
Či nevidíš, že minulosť ho núti ísť s tvárou zaborenou,
v pálivom piesku, ktorý pohŕda snami
v prachu sveta, ktorý zamorí myseľ bolesťou?

...a nič mu nezostane,
len prázdno smútku v srdci kamennom,
lež neveril aj keď vedel čo sa stane,
že príde o nádej a utuhne viera v jeho srdci zmámenom.

Viera v radosť,
v šťastie jeho budúcich dní,
žiadna starosť.
O tom jeho dobodaná duša sní.

Na zemi leží v piesku a prachu,
váha bolestí láme mu kosti,
srdce už prasklo od žiaľu a strachu.

"Kto si, tulák neznámy?"
pýtam sa ho s nechuťou v tvári.
Srdce zastalo, bolestne mráz objal ma
keď začul som: "Ty"