Tesil si sa z toho
ze samota prestava byt samotou
ked ty si so mnou a ja s tebou
a hyniem spolu s nicotou
Preklial si svet
vraj tvoje srdce je tak prazdne
zajate v ociach oblohy
hladim cez teba do zrkadla
a pytam sa ci to neboli
ty spis no mne umrel svet
z motylich kridel vytratil sa dych
a ja tu zostavam a trham krv z ruzi
tych najkrajsich a poslednych
vies to ticho nik nepremlci
skryva sa medzi ńami
mam strach ze to prazdno neskonci
ze utecie len pred bozkami
Dátum vloženia 9. 3. 2008 13:55Levica 
Prázdno
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1410
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- sinuhe
aj tato...ale ta predtym viac
9. 3. 2008 14:25