Basnicky.sk

Dedko, treba ísť domov, vravel si.
Treba ísť domov po najkratšej z ciest.
Odišiel si.
Odišiel si mlčky a bez rozlúčky.

Položil si hlavu do večného ticha,
nechajúc za sebou oči plné sĺz.

Zabudol si na chuť rýb?
Zabudol si na radosť v mojich očiach z nich?

Už nikdy viacej nedozvieš sa,
že ťažko do nového rána prebúdzam sa.

Opäť sa vrátiť medzi živé kvety,
do opustenej túžby tvojej vnučky.
Len jeden deň ukryť si teplo tvojej ruky
a klamať srdce: možno ľahšie zabudnem.

Tma je celkom blízko a už ani klamať nepomôže ...