Aká sila
roziskrila svit
smutných očí,
čo naplnilo ťa vášňou,
a kto náhle
ťa pohladil,
a cítil hlavu na ramene,
chránil
a delil sa o všetko,
v tej prekvapivej tme
bozkával,
mám slzy na krajíčku
a svet je smutný
a krása ma premáha
či zajtra s pokorou oľutujem,
že márne sa noc čiernila
chvíľkovým okúzlením
a predsa
bola
najkrajšia.
Priviniem si tieň o mňa opretý,
čakám
a on
nikdy neodišiel ...
.......................... prečo neviem....
dátum vloženia
6. 3. 2008 00:38
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah6. 3. 2008 00:38
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. frrrr
6. 3. 2008 01:00 - nereg. frr
...že nádherná...
6. 3. 2008 01:07 - fragaria
Jedno z tých rán
čo čerstvo zrejú
kto chce žiť večne...?
dnes nie
možno zajtra....
6. 3. 2008 02:17 - Carlo
Áno, to ráno,
keď tma nedýcha
a svet nežije
no slza, pýcha
ako rosa padne...
tam, na mrak večnosti
6. 3. 2008 18:51 - nereg. predpolnocná
6. 3. 2008 22:43 - nereg. predpolnocna
6. 3. 2008 22:51 - fragaria
7. 3. 2008 08:50 - Ruža
A noc -pre mňa
opäť bezsenná.
ani ona nechce
poznať naše trápenia.
Navštív nás, spánok,
nežné krídla máš.
Daj,nech v búrke
láska sa len rodí
a nad ňou len
hviezdne nebo horí.
Nad nami,snovými,
drž svoju stráž....
8. 3. 2008 07:43 - Michal Bednář
pekne napísanô......1
8. 3. 2008 15:57 - nereg. frrr
napíšte ešte niekto o obede.....
9. 3. 2008 14:01 - nereg. predpolnocnaa
9. 3. 2008 20:38