muza
Zámok
Tak sa krásne usmej,
a rozosmej ma celú,
to čo bolo včera,
ja nechcela som veľa,
prišlo to jak láska.
Ona nepýta sa na čas,
nehľadá si miesto,
nemá ani vrásky
a možno prišla preto,
aby sme ju našli,
cítili jej vôňu, spoznali jej kúzlo
a ostali tam stáť.
Láskou krásne spútaní,
a navzájom oddaní sme padli do jej sietí.
Vidím ti to v očiach,
ako si sa cítil,
keď nás vtedy našla
a pospriadala z nití,
nekonečnú lúku plnú jarných kvetov,
trhal si ich pre mňa a šepkal mi do vlasov,
že ma celú máš.
A v duchu si si želal,
odniesť si ma niekam, kde je všetko iné,
kde sám vládneš riekam.
Malý, vzdušný zámok
postaviť si chcel a cítiť iba jemný,
dotyk našich tiel.
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2183
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. Dadkuš
ty si clovek - jeden z mala na tejto stranke - kroty ma tak obrovsky talent..vies sklbit krasu s uprimnostou, pravdou..gratulujem, ty sa v zivote nestratis a tvoje myslienky predbehnu vela ludi =)
21. 8. 2005 14:15 - muza (napísal autor básne)
Dadkuš...velmi pekne dakujem za komentar, velmi si to vazim
27. 8. 2005 21:43 - mikuška
píšeš s nehou a dávaš do toho veľa romantiky
29. 8. 2005 20:09 - SARA17
Ozaj je to nádherné také jemné a milé, za 1 určite, iba ten kto ti závidi ti dá horšiu známku drž sa...
30. 8. 2005 12:45 - Tom
ja jej zavidim ale aj tak som dal JEDNOTKU
5. 9. 2005 16:53