Basnicky.sk

Môj život bol len močiar,v ktorom som sa brodil,nevidel som cestu,a tak som len chodil.Nikoho som nepoznal,no aj tak som súdil,v tomto veľkom močiari,nadalej som blúdil.
Naraz z čista jasna,cítil som sa zvlastne,znela hudba krásna,cítil som sa šťastne.
Premyšlal som prečo,prečo je to tak?
Prečo sa zrazu cítim,voľny ako vták?
Prečo zmizol močiar,a zjavila sa cesta?
Je to azda ilúzia?Boh ma tak trestá?
Dostal som snád šancu,ze močiar zmizol navždy?
Môzem snád ísť po ceste,tak ako každý?
Zistil som že áno,že si moja cesta,
dakujem ja Bohu,že ma takto trestá.

Náš život je lúka,po ktorej spolu chodíme,máme jeden druhého,spolu sa brodíme.
Milujme sa stále,nadoraz a navždy,
kráčajme po ceste lásky,tak ako každý.
Zmizol močiar,ostala láska tvoja,milujem ta,Monika moja.