Basnicky.sk

Voláš ,že mám ísť
ale kam
možno už blúznim
a všetko sa mi zdá

stratila sa moja hviezda
potujem vesmírom
no netuším kde som
cítim len len chlad

a trápenie iných hviezd
počujem ich tiché vzliky
vičitky
nechápu prečo ich už nikto nechce

no svetia ďalej
už tak chladne
nevyspitaľne

chvíľu ich počúvam
v nemom úžase
zatajim dych
sú také krásne

aj keď tak dávno stratili cit
no možno som to mohla zastaviť
no priznám sa
prestala ťa ľúbiť

ja sama
bála som sa skončili medzi hviezdami
odpíš mi
a pošli to neba
možno ešte nie je neskoro

a tvoj odkaz ma vyhľadá
možno ti raz pošlem odkaz Ja
hviezdy mi požičajú silu
aj ja sa vrátim k Tebe na zem

možno ešte precitnem
možno je láska naozaj silná
boľavý žiaľ prekoná
možno

možno predsa len ...
ach zas klamem
viem
no už som už taká

no ešte vyslovím slová trpké
v pološiale
v chviľkovom zatemnení mysle
v tejto danej chvíli sa mi to zdá správne

preklinam ťa láska
NECHCEM ŤA

je neskoro spytovať svedomie
odvolávať slová
kliadba sa už pomaly naplňa .