Neumieraj láska,
nezatváraj oči,
nemôžeš svoj mladý život predsa takto skončiť.
Neumieraj láska,
oči sklené,
duša vyšla z tela,
telo kamenné.
Prečo sa to stalo?
Prečo si to urobil?
Moja láska ti bola málo?
V svojom svete si zablúdil!
Nemôžeš mi odísť teraz vážne nie,
zakuvikal Kuvik, to hrozné znamenie.
Potrebujem tvoju silu,
potrebujem tvoj hlas,
chcem vrátiť tu chvíľu
keď láska bola v nás.
Nepočúvaj hlasy z vonkajšieho sveta,
pravdivá tam nieje ani jedna veta.
Zavri oči rukou, nehľaď do prázdna,
vráť sa z týchto mukov, znova bozkaj ma.
Odišiel si preč,
no ja tajomstvo mám,
odišiel si preč,
zrazu ťa nepoznám.
Dúfam že si ťa nájde aspoň táto veta:
,,Vráť sa, veď pod srdcom nosím tvoje dieťa."
Dátum vloženia 12. 8. 2005 12:33anjelik
Neodchádzaj
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1577
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti